História textilu, časť 5. - Príbeh egyptského plátna - druhý diel

Autor: Iveta Rall | 22.5.2021 o 2:59 | (upravené 22.5.2021 o 10:49) Karma článku: 5,29 | Prečítané:  427x

Archeologický výskum textílií v starom Egypte, ktorý sa začal systematicky rozvíjať až v 20. storočí, poskytuje nielen svedectvo o použitých materiáloch a technikách ich zhotovovania, ale prináša aj príbehy zo života bežných ľudí.

Egyptské textílie sa nielen farbili a bielili, ale aj zdobili a to našívaním alebo vtkávaním korálok, flitrov, nášiviek a vyšívaním. Tuniky s našitými korálkami sa našli aj v Tutanchamonovej hrobke. Jedna z nich bola ozdobená šiestimi druhmi korálok. Na plátne zavesenom ponad jeho sarkofág boli zlatou niťou vyšité rozetky, čo malo symbolizovať  hviezdnu oblohu. Aj keď technika zdobenia výšivkou bola v starom Egypte už dávno známa, k jej všeobecnému rozšíreniu došlo až v stredoveku. Podarilo sa odhaliť len zopár nálezov fragmentov látok zdobených výšivkou, ktoré pochádzali z dynastického obdobia a takmer vždy sa jednalo o súčasti kráľovského odevu.  

Na zdobenie odevov sa používalo aj plisovanie. Najstaršie nálezy odevov s plisovanými súčasťami sa našli pravdepodobne z obdobia Starej ríše. Jeden z najkrajších odevov zdobených plisovaním má až tri rozličné druhy plisovania. Pri prvom sa jedná o záhyby, ktoré nasledujú riedko po sebe, pri druhom sú záhyby tak blízko pri sebe, až sa dotýkajú a pri treťom vytvárajú záhyby tvar rybacej kosti. Tento nález potvrdzuje, že starí Egypťania boli schopní vytvárať nápadité a vysoko dekoratívne zdobenie odevov, avšak nie je jasné, akým spôsobom dokázali látky plisovať a hlavne ako mohli plisované odevy udržiavať.

Ďalšou veľmi zaujímavou technikou zdobenia textílií, s ktorou sa stretávame na zachovaných vzorkách textílií z Novej ríše, je maľba. Niektoré pomaľované látky boli určené na bežné nosenie, iné boli súčasťou pohrebných rituálov. Našli sa aj textílie, ktoré boli bohato pomaľované imitáciami šperkov. Tieto sa používali na zdobenie múmií. Takto ozdobený pás látky omotaný okolo ruky múmie mal predstavovať náramok z pravých šperkov. Ďalšími pomaľovanými textíliami boli ozdobené časti kráľovských hrobiek.

Pri tak veľkej námahe, akú predstavovala výroba látok, šitie odevov a ich zdobenie sa dá ľahko predstaviť, že Egypťania venovali veľa pozornosti ich údržbe. Diery na textíliách sa zašívali, kým sa dalo. Ak bola textília natoľko opotrebovaná, že už nemohla spĺňať pôvodnú funkciu, skôr ako ju vyradili, ju prešili na menšie oblečenie, prípadne použili na iný účel. Jedna z mála textových správ, ktorá súvisí so šitím, je list z obdobia 19. dynastie, ktorý sa našiel v dedine Deir el-Medina.  V tomto liste je ponuka na šitie rôznych častí odevu výmenou za iný tovar. Píše sa v ňom: „Utkám 2 kilty, ušijem jednu tuniku a pár rukávov za dva košíky a dve riečice“.

Podľa nálezov týkajúcich sa šitia sa dá usúdiť, že sa v starovekom Egypte šili veľmi jednoduché odevy. K základnému vybaveniu na šitie patrili ihla, niť a nástroj na strihanie. Netreba snáď zdôrazniť, že sa šilo výlučne ručne a neexistovali žiadne mechanické pomôcky, ktoré by túto činnosť podporovali.  V archeologických nálezoch sa zdokumentovali rôzne veľkosti ihiel od priemeru niekoľkých milimetrov až po 1 cm. Ihly sa vyrábali buď z bronzu, medi a striebra, alebo z ostrej rybacej kosti. 

Jedinou pomôckou, ktorá sa bežne pri šití používala, bol náprstok. Bol vyrobený z kameňa a sa pri šití sa pridŕžal prstami. Ihly sa uchovávali v skrinkách, ktoré sa našli na viacerých miestach aj s obsahom. Špendlíky sa pri šití používali len výnimočne, našlo sa zopár kusov textílie s napichanými tŕňmi. Bežne sa pri šití kusy látky pridržiavali prstami. Prvé nožnice boli zdokumentované v náleze z 1. storočia po Kr. Neexistuje dôkaz o ich používaní v staršom období. Predpokladá sa, že Egypťania delili látku trhaním, prípadne ju rezali ostrým pazúrikom.

V egyptských zbierkach sa nachádza veľké množstvo textílií a šitých odevov, ktoré boli niekoľkokrát prešívané. Zjavne sa ľudia starali o to, aby ich oblečenie zostalo čo najdlhšie v dobrom stave. Ak sa odev načisto znosil, vždy sa našlo uplatnenie pre látku, ktorá z neho zostala. Proces opravy odevov je popísaný v liste z obdobia 19. dynastie, v ktorom napísal kreslič menom Pay svojmu synovi Preemhebovi, ktorý bol taktiež kresličom: “Postaráš sa o to, aby sa tento zdrap kiltu prešil na červenú šerpu a tento kus látky na zásteru. Drž sa presne mojich pokynov!”

Väčšina Egypťanov dbala o svoj vzhľad a o svoj odev. Preto sa ich oblečenie často pralo. Vo vyšších vrstvách bolo na to určené vybrané služobníctvo, ktoré sa venovalo výlučne praniu textílií. V menších a menej významných rodinách túto činnosť robili ženy popri iných domácich prácach. Proces prania spočíval v tom, že sa prádlo odnieslo na breh rieky, tam ho namočili a vtierali do neho čistiaci prostriedok. Najčastejšie na tento účel používali draselnú soľ, prírodnú sódu, alebo výťažok z mydlice lekárskej (saponaria officinalis). Keď čistiaci prostriedok vsiakol do prádla, položili ho na kameň alebo drevenú podložku a udierali po ňom palicami. Nakoniec ho opláchli, vyžmýkali a vystreté položili na slnečné miesto. Počas sušenia bolo prádlo zaťažené kameňmi. Postup prania skupiny ľudí je vyobrazený v hrobke hodnostára Chnumhotepa v lokalite Beni Hasan z obdobia Strednej ríše. Okrem ľudí, ktorí sa venovali praniu, je vyobrazený aj úradník, ktorý si zapisuje počet kusov textilu, ktorý bol vypraný. Usušené prádlo a odevy poskladali a skladovali v ich prútených košíkoch. Ako ukázali archeologické nálezy, spôsob skladania textílií sa líšil od toho, o aký druh textílie sa jednalo a tiež od materiálu, z ktorého bola vyrobená. Navyše, v každom regióne skladali textil iným spôsobom.

U niektorých textíliách sa pri kraji nachádzali značky. Jednalo sa buď o vtkaný kúsok nite inej farby, prípadne hrúbky, alebo o značku urobenú výšivkou alebo namaľovanú atramentom. Pri kráľovských textíliách sú tieto značky doplnené ešte aj o rok výroby látky. Predpokladá sa, že sa takto označovalo vlastníctvo textílie, aby nedošlo k výmene pri praní. Popri tom sa na plátne vyskytovali aj značky, ktoré poukazovali na tkáčsku dielňu, kde bola textília vyrobená. Popri uvedených druhoch značiek existuje ešte aj tretia skupina značiek, ktorá znázorňuje kvalitu látky.

Väčšina vyrobeného plátna bola určená pre zhotovovanie odevov. Oblečenie Egypťanov sa dá rozdeliť do dvoch skupín: na ovinuté okolo tela a na kusy strihanej látky. V prípade prvej skupiny odev tvorí podlhovastý kus látky, ktorý je prehodený cez plece a omotaný okolo trupu. Existuje viacero techník, ako si telo takýmto kusom látky zaodieť. Čo sa týka druhej skupiny, z dlhého kusa látky sa strihajú jednoduché geometrické tvary ako trojuholníky a štvorce, ktoré bývajú opatrené našitými šnúrkami na uväzovanie. Takto sa vyrábali aj tuniky. Neexistuje dôkaz o tom, že by sa tieto kusy strihali na mieru.

V starom Egypte, podobne ako aj v iných kultúrach, oblečenie človeka vyjadrovalo jeho spoločenský status. Vo všeobecnosti platilo, že čím viac kusov oblečenia človek vlastnil, tým mal vyššie sociálne postavenie. Rozdiely v postavení sa poznali aj podľa kvality látok a tiež podľa toho, ako bol odev zhotovený. Bedrové rúška a tuniky pre robotníkov boli zväčša vyrobené z pevnej látky, kým rovnaké kusy odevu vyrobené pre faraóna boli z jemnej látky, porovnateľnej s hodvábom. Avšak samotným strihom sa od seba nelíšili. Na rozdiel od dnešného oblečenia, odev starých Egypťanov nemal veľa variácií, tisíce rokov sa nosil rovnaký. Rozdiely boli iba v spôsobe ovinutia okolo tela a v kombinácii jednotlivých kusov odevu.

Bedrové rúška nosili všetci Egypťania bez rozdielu pohlavia počas celého dynastického obdobia. Toto základné oblečenie tvoril trojuholník, ktorého dlhá strana bola uviazaná okolo pása a zvyšok sa buď nechal voľne visieť, alebo sa zatlačil medzi stehná. Bol to odev, ktorý bolo možné nosiť samostatne, prípadne v kombinácii s inými časťami oblečenia. Zvláštne postavenie malo bedrové rúško vyrobené z kože menších zvierat, ktoré sa do Egypta dostalo z Núbie. Malo skôr štvorcový tvar a štyri pásy po končatinách zvieraťa, ktoré sa uviazali po oboch stranách pásu, pričom stred kože bol medzi stehnami a zakrýval genitálie. Najväčšej obľube sa kožené bedrové rúško tešilo počas obdobia Novej ríše. Nosili ho výlučne muži a to hlavne vojaci, námorníci a sluhovia.

Druh odevu, ktorého nosenie bolo výlučne mužskou výsadou, bola zástera. Používala sa od začiatku Starej ríše a pozostávala z viacerých kusov látky upevnených na opasku uviazaného okolo pása. Zástera slúžila len na zahalenie genitálií. 

Kilty a sukne sa začali nosiť od najstaršieho prehistorického obdobia. Jednoduchý kilt bol kus látky ovinutý okolo dolnej polovice tela a nosili ho len muži, kým sukňa mala podobný vzhľad, ale bola jednoduchšie vypracovaná a patrila výlučne ženám. Na rozdiel od jednoduchého kitu, existuje aj kilt s opaskom, ktorý bol módny v Novej ríši. Nenosil sa samostatne, ale ako zvršok na ostatnom oblečení.

Ženy bez ohľadu na sociálne postavenie sa spravidla obliekali do šatov. Existovali tri druhy šiat: Ovinuté okolo tela, s výstrihom v tvare “V” a šaty s korálkami. Prvý druh šiat bol zhotovený z dlhého kusu látky, ktorú bolo možné omotať okolo trupu viacerými spôsobmi. Na rozdiel od ovinutých šiat, šaty s výstrihom boli strihané a šité. V archeologických nálezoch sa zachovali v dvoch verziách - s rukávmi alebo bez nich. Šaty bez rukávov boli jednoduchšie. Bol to kus látky s vystrihnutým otvorom na hlavu do tvaru V a na bokoch zošitý.  Na rozdiel od šatov bez rukávov, verzia s rukávmi bola strihaná a pravdepodobne šitá na mieru.

Popri už popísaných druhoch šiat, sa v hrobkách našli aj dvoje šiat z korálok. Prvé pochádzajú z hrobky v Gize a datujú sa pravdepodobne do obdobia 14. dynastie. Druhé boli nájdené v hrobke z obdobia 5. dynastie. Miestom nálezu je lokalita Qau. Tento exponát, ktorý je umiestnený v Petrieho múzeu v Londýne je kompletne zhotovený z korálok a na hrudi sú umiestnené dve misky z majoliky.

Textilné výrobky sa v starovekom Egypte používali často a boli neodmysliteľnou súčasťou života bežných Egypťanov. Preto by sa očakávalo že sa budú vyskytovať aj v domácnosti. Avšak ich použitie na bytové textílie v podobe záclon alebo závesov sa zatiaľ nepotvrdilo. Našli sa však nálezy využitia textílií na uteráky, posteľné prádlo, podušky, tašky, knôty a na pečatenie.

Kým uteráky pozostávali len z kusu jednoduchého plátna bez zvláštnych detailov, posteľné prádlo bolo veľmi zaujímavo zhotovené a zaslúži si viac pozornosti. Samotná posteľ Egypťanov mala štvorcový rám postavený na štyroch nohách, do ktorého sa vypletal rošt z povrazov. Na rošt sa položil matrac, ktorý pozostával z husto poskladaného plátna. Na vrchnú časť matraca sa položila plachta, ktorá zároveň slúžila ako prikrývka. Len počas chladnejších nocí sa používala aj vlnená prikrývka. Pod hlavu si Egypťania nedávali vankúš ale podopierali ju pevnou opierkou. Vo vyšších sociálnych kruhoch sa nad posteľ pripevňoval baldachýn. Baldachýn sa našiel v hrobke Hetepheres, matky panovníka Chufua z obdobia 4. dynastie. Jeho plocha mala rozmer  3,2 x 2,5 m a bol 2,2 m vysoký.  Baldachýn bol ozdobený zlatom a na vrchnej časti rámu boli umiestnené medené háčiky na upevnenie závesov, ktorými sa posteľ z bočnej strany zakrývala. 

Podušky a vankúše mali v Egypte rôzne využitie – dlhé podušky slúžili na oporu pri odpočinku, menšie vankúše na pohodlné sedenie. Malé tvrdé podušky naplnené perím sa používali ako podložka pod nohy. Veľmi často sa v Egypte používali textilné vaky. Malé textilné vaky slúžili ako obal na korenie alebo iné sypké potraviny. Väčšie vaky slúžili na prenášanie rôznych predmetov. Vyobrazenia textilných vakov sa našli v hrobke Neferhotep z obdobia 18. dynastie.

Využitie textilu ako súčasť pečatidla má v Egypte dlhú tradíciu. Pečatidlá neslúžili len na zapečatenie vstupných otvorov hrobiek, ale aj na zabezpečenie dielní a predovšetkým skladov. Tiež sa používali na zapečatenie džbánov a označovali majiteľa tovaru.

V potravinárskej výrobe sa textílie používali na prenášanie a skladovanie obilia, ako aj na lisovanie olejov a štiav. Jedným z veľmi rozšírených textilných výrobkov je rohož na ochranu ťažných zvierat. Rohože sa ukladali pod jazdca a tvorili sedlo, alebo pod tovar, ktorý niesli zvieratá na chrbte.

Z textílie sa vyrábali aj lodné plachty a plachty na zakrývanie a ochranu prevážaného tovaru pri lodnej preprave. Lodné plachty mali obdĺžnikový tvar a zachovali sa len v podobe malieb v hrobkách. Francúzski archeológovia z lyonského múzea des Beaux Arts nedávno rozbaľovali múmiu. Pri analýze obväzov, do ktorých bola zabalená, si všimli detaily jej štruktúry a podľa tvaru švov a lemov zistili, že pôvodne slúžili ako plachta. Podľa jej veľkosti a tvaru mohla byť výbavou veľkého dreveného člna, aký sa našiel napr. pri Chufuovej pyramíde. Pri člne sa našlo štrnásť stĺpov, ktoré zapadali do otvorov na stranách lode a tvorili konštrukciu na podporu plachty, pod ktorou sedel panovník. Veľké plachty sa používali aj na vojenské účely. Existuje viacero vyobrazení vojenských stanov, ktoré používali Egypťania počas vojenského ťaženia, akou je napríklad nástenná maľba v hrobke Horemheba z obdobia 18. dynastie zo Sakkáry alebo vyobrazenie bitky pri Kadeši, ktoré sa nachádza vo viacerých chrámoch Ramesseho II. Zatiaľ sa však nenašiel žiadny archeologický nález textílie, ktorý by existenciu lodnej plachty alebo vojenských stanov potvrdil.

Významnú úlohu pri vojenských ťaženiach, ale aj pri zdobení chrámov a palácov zohrávali zástavy. Bývali umiestnené zvonka aj vo vnútri budovy, ako aj v nádvoriach. Na vyobrazeniach nádvorí palácov v Amarne  sa nachádzajú viaceré zástavy. Tiež na vyobrazeniach chrámov z obdobia Novej ríše sú pozdĺž stĺpov pred chrámom dve sady zástav. Okrem plátenných zástav, aj vojenské štandardy na identifikáciu vojenských oddielov boli vyhotovené z textílií.

Až do konca dynastického obdobia nemali Egypťania mince. Preto sa obchodné transakcie uskutočňovali výmenou tovaru alebo služieb. Hodnota väčšiny tovaru bola známa. Prebytky tovarov sa zvyčajne vymieňali na trhu. Zaujímavosťou je aj to, že sa mzdy vyplácali vo forme potravín, kovových predmetov, prúteného tovaru či textílií. Faraón nehospodáril s peniazmi, ale predsa vyberal od poddaných dane, ktoré museli odvádzať v naturáliách. Vyberanie daní je zobrazené na nástenných maľbách v hrobke hodnostára Rechmireho v Thébach z obdobia 18. dynastie. Dane sa odovzdávajú kráľovským úradníkom vo forme textilných odevov, ako aj balov látky. Látky mali veľký význam aj ako platidlo pri prenájme pôdy. Veľké množstvá látky sa v starom Egypte používali aj na potvrdenie priateľstva, slúžili ako oficiálne dary alebo bývali častou vojnovou korisťou.

Nakoľko sa Egypťania dlhé tisícročia zaoberali mumifikáciou, dosiahli vysokú úroveň aj v hojení a obväzovaní rán. Existuje veľa odkazov na spôsoby využitia ľanu a ľanových obväzov v medicíne a hlavne v chirurgii. Ľan sa kládol na rany, aby vsiakol krv a hnis. Obväzy slúžili popri ochrane rán pred nečistotou aj na lokálnu aplikáciu liečivých byliniek alebo iných látok.

Popri už popísaných spôsoboch využitia mali textílie aj rituálnu úlohu. Jedným z rituálov, ktorý sa vykonával denne vo svätyniach chrámv, bolo umývanie, kŕmenie a obliekanie sôch, ktoré predstavovali božstvá. V chráme faraóna Setiho I v Abydose sa nachádza text: “Odejte Amona-Rea do červeného, zeleného a modrého odevu”. Sochy sa obliekali jednako symbolicky tým, že pred ne položili odev, alebo ich doslova do odevu obliekli, najčastejšie ovinutím látky. Pre tento účel sa odevy určené pre božstvá najčastejšie tkali priamo v chrámoch, ale stávalo sa, že ich sochy božstiev dostali darom od vplyvných osôb. Napríklad Ramesse III daroval majetok a vecné dary, medzi iným aj baly s látkami vrátane odevu pre Hora (Horus) a oblečenie pre sochu Amona. 

Až  donedávna archeologický výskum egyptských textílií zaostával za ostatnými výskumami. Napríklad výskum egyptskej keramiky sa začal pred približne 100 rokmi, kým sa textílie začali systematicky skúmať až po skončení druhej svetovej vojny. Dovtedy boli textílie považované len za obväzy, ktorými boli zabalené múmie a nevenovala sa im veľká pozornosť. Až koncom 20. storočia sa zmenil postoj egyptológov k štúdiu starých textílií. Dôvodom bolo to, že samotní egyptológovia, ktorí sa pôvodne zameriavali na filologický a náboženský aspekt egyptskej kultúry, pripustili, že aj materiálna kultúra starovekého Egypta je hodná pozornosti. Významnú úlohu v štúdiu archeologických nálezov textílií zohrávajú aj nové analytické technológie. Až kým sa nevyvinuli nedeštruktívne, prípadne minimálnne deštruktívne vedecké testy, múzeá váhali poskytovať textílie na analýzy. V súčasnosti je veľký rozdiel medzi terénnym archeologickým výskumom a laboratórnym skúmaním nálezov. Bohužiaľ, s rastúcou komplexitou analytických techník sa nožnice medzi týmito dvoma špecializáciami ešte viac roztvárajú. Napriek uvedeným ťažkostiam má štúdium starých egyptských textílií svetlú budúcnosť. Vďaka osvete sa povedomie verejnosti o egyptských textíliách zvyšuje a zostáva veriť, že pre ďalšie generácie nebudú antické textílie len kusmi plátna, ale príbehom.

História textilu, časť 4. - Príbeh egyptského plátna - prvá časť - Iveta Rall (blog.sme.sk)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Šéf inšpekcie: Tekutina sa v Hrone šírila ako tlaková vlna, ryby zabíjala v danom momente

Inšpekcia životného prostredia aj polícia ekologickú katastrofu riešia.

Martin Huba: Divadlo Na Korze zrušili za jednu narážku. Dnes je tu devalvácia slova

Na Detskej univerzite Komenského prednášal o kultivovanosti.


Už ste čítali?