História textilu, časť 9. - Ako prišli Škóti ku kiltom?

Autor: Iveta Rall | 26.5.2021 o 0:59 | (upravené 26.5.2021 o 1:07) Karma článku: 10,27 | Prečítané:  3530x

Neexistuje typickejší symbol Škótska ako statný horal oblečený v kilte, ktorý postáva pri turistických atrakciách a vyhráva na gajdách. Pri pohľade naň vnímavým dámam určite neuniknú aj ich svalnaté lýtka v bielych podkolienkach.

V Škótsku prevláda aj počas letnej dovolenkovej sezóny chladné vetristé a daždivé počasie, asi také ako nám priniesol na Slovensko tohtoročný máj. Preto je pochopiteľné, že v krajine je veľká koncentrácia páleníc whisky a hradov, kde sa po pobyte vonku dá zohriať a usušiť. Prvé, čo mi padlo do oka pri prehliadkach hradov boli zbierky lokálnych tartanov. Kúsky zarámovaných károvaných látok opatrené názvom a registračným číslom visia na stene ako vzácne obrazy. Predstavujú národné kultúrne dedičstvo a Škóti si ich vážia rovnako ako single malt whiskey. Akú majú však minulosť?

Normanská invázia

V trinástom storočí bolo Anglicko známe ako najväčší svetový producent vlny. Klimatické podmienky ovciam vyhovovali, paše bol dostatok, vlny bolo veľa a bola lacná. Angličania výborne ovládali remeslá týkajúce sa spracovania a farbenia vlny a v kombinácii s ľanom vedeli vyrábať široký sortiment kvalitných a teplých vlnených látok. V roku 1066 dobyli Anglicko Normani, ktorí boli potomkami Vikingov. Ich cieľom bolo zmocniť sa úspešného textilného priemyslu. Dobyvatelia sa ujali moci a aby získali lokálnu podporu, rozdelili krajinu medzi cirkev a normanských barónov. Okamžite začali deliť krajinu na územné celky a vykonávať inventarizáciu majetku obcí, vrátane počtu oviec a množstva vlny a látky, ktoré vyrábali. Záznam z tohto rozsiahleho prieskumu je zapísaný do knihy “The Domesday book”, ktorá slúžila aj na detailný prehľad výnosov z chovu oviec a zároveň bola podkladom na daňové a odvodové účely. V Anglicku sa textilní výrobcovia popri výrobe látok venovali aj šľachteniu oviec. Dokázali napríklad vyšľachtiť druh, ktorý dával výlučne bielu vlnu, kým iné druhy mali vlnu jemnú, vhodnú na vhodnú na tkanie luxusných látok, určenú na predaj do talianskych miest. Obchod s vlnou a s vlnenými látkami dosiahol v Anglicku najväčší rozmach v rokoch 1250–1350, keď sa textilný priemysel stal pre anglickú ekonomiku kľúčovým.

Twil a tvíd

Počiatky textilnej výroby v Anglicku siahajú do raného Anglo-Saského obdobia, do rokov 450–650, z ktorých pochádzajú ojedinelé nálezy jednoduchých vertikálnych krosien na tkanie látok so závažiami upevnenými na visiacich osnovných nitiach. V období raného stredoveku sa nedá ešte hovoriť o textilnom priemysle, jedná sa len o ojedinelú výrobu látky prevažne z ovčej vlny. Prelom v tkaní látok priniesol nový spôsob väzby nití – keprová väzba (orig. twill). Látka twil s diamantovým vzorom bola veľmi pevná, používala sa od 10. do 13. storočia a bola mimoriadne obľúbená. Nespracovaná vlna sa vyvážala z Anglicka prevažne do južnej Európy, kde sa chovu oviec až tak nedarilo, ale mali výborné skúsenosti a technológie na výrobu nádherných luxusných látok. Popri Taliansku a Francúzsku vyvážali Angličania vlnu aj do Flandier, kde sa tkali kvalitné a trvanlivé vlnené látky vhodné do drsného počasia. V stredovekých francúzskych a talianskych mestách používali na tkanie už horizontálne krosná, kde sa dvíhanie osnovných nití ovládalo nožným pedálom a ktorých produkcia bola niekoľkonásobne vyššia. Horizontálne krosná vytlačili vertikálne a predstavovali revolúciu v tkaní látok. V Taliansku a Francúzsku sa od stredoveku spájala kvalitná vlna s tkáčskym umením, čo napokon vyústilo do navrhovania a šitia módnych odevov.

V polovici 14. storočia sa Anglicko rozhodlo viac podporiť domácu výrobu tkaných textílií, a preto sa časť produkcie vlny, ktorá sa dovtedy vyvážala, spracovávala doma. Popri tradičnej látke twil sa začal presadzovať tvíd (orig. tweed). Bola to látka s obsahom uzlíkov. Tvíd bol buď jednofarebný alebo kombináciou dvoj- alebo troj- farebných nití sa tkali látky s geometrickými vzormi. V Škótsku sa s obľubou tkali druhy vlnených látok, ktoré sú známe pod názvom tartan. Boli to často veľmi pestré kárované vzory. Využívali sa hlavne na šitie tradičného škótskeho pánskeho odevu – kiltu. Kilty sa v Škótsku pravdepodobne začali nosiť od čias príchodu Keltov, ale dnešnú podobu nadobudli až v 19. storočí. Škótsko je prevažne hornatá krajina s množstvom izolovaných dolín s riedkym osídlením. Vzhľadom na členitý horský terén sa vyvinuli aj regionálne vzory tartanu, ktoré boli pre každý región jedinečné.

Tartan

Najstaršou zdokumentovanou vzorkou tartanu v Británii je fragment vlnenej látky, ktorú sa podarilo nájsť v lokalite Falkirk v Stirlingshire v Škótsku. Bol ním upchatý otvor do nádoby s takmer 2000 kusmi rímskych mincí a nález pochádza z 3. storočia. Dnes je vystavený v Škótskom národnom múzeu. Falkirkský tartan má jednoduchý vzor, v ktorom sa striedajú nite svetlejšej a tmavšej vlny. Predpokladá sa, že tartan sa používal už v románskych dobách a bol obľúbenym druhom látky v severných románskych provinciách.

Tartan v podobe, ako ho poznáme dnes, nebol v Škótsku do 16. storočia známy. Najstaršie nálezy tartanu s pásikmi alebo štvorcovými vzormi boli datované do konca 16. storočia. Avšak už v 17. storočí sa tartan začal masovo používať. Jednou z jeho funkcií bolo odlišovať obyvateľov jednotlivých regiónov. Bolo to podobné ako s ľudovými krojmi na Slovensku. V publikácii Martina Martina z roku 1703 “A Description of the Western Islands of Scotland” autor píše, že v Škótsku neexistujú dva ostrovy, kde by obyvatelia nosili rovnaké vzory. Podobne to bolo v Škótskych Výšinách. Koncom 16. storočia začali vznikať ozbrojené klany, ktorým museli tkáčske dielne odvádzať poplatky. Výšku poplatkov určovali farby, ktoré sa v látke vyskytovali. Takto si klany označili a podelili územie Škótska. Počas niekoľkých desaťročí až storočí sa vzory nemenili a v jednej tkáčskej dielni sa vyrábal rovnaký farebný vzor, ktorý sa považoval za klanový tartan. Existovalo veľké množstvo tkáčskych dielní a rovnaké množstvo odlišných klanových tartanov. Napriek snahe udržať medzi znepriatelenými klanmi poriadok a mier, nebolo to jednoduché a a často dochádzalo ku konfliktom. Britská vláda sa snažila urovnať tieto spory tým, že sa rozhodla činnosť klanov legalizovať.

Nasledovala registrácia a evidencia klanových tartanov, ktorá sa začala 8. apríla 1815, keď Londýnska spoločnosť pre Škótske Výšiny rozhodla, že kažý klan musí dodať vzorky svojich vzorov na registráciu. Zaregistrované vzory boli uznané za oficiálne a klany si mohli uplatňovať autorské práva. Neskôr sa ku škótskym klanovým tartanom pridali aj írske. Dnes je registrovaných viac ako 7.000 vzorov tartanu a každým rokom ich okolo 150 nových pribudne.

Škótsky kilt

Tartan je úzko spätý s nosením tradičných škótskych kiltov. Od konca 16. storočia sa začal nosiť tzv. veľký kilt. Pozostával z dlhého kusu látky tartan, čiastočne omotaného okolo pása. Zvyšok bol prehodený cez plece a tvoril plášť, ktoréhou časťou bolo možné aj prekryť hlavu. Tento odev nápadne pripomínal oblečenie keltských bojovníkov za rímskych čias. Nakoľko veľký kilt nebol zošívaný, pri nevyhnutnosti prespať v prírode sa látka mohla použiť aj ako prikrývka. V roku 1739 sa veľký kilt vyrobený z nového vzoru tmavého tartanu povýšil na oficiálnu škótsku vojenskú uniformu.

Akokoľvek bol veľký kilt praktický pre svoju variabilitu, predsa len sa nehodil na fyzické práce. Počas vykonávania práce alebo v boji si Škóti kilt skladali a boli oblečení len v košeli, čo bolo považované za spodný odev a spoločensky nevhodné. Túto situáciu vyriešilo koncom 17. storočia zavedenie vychádzkového, alebo malého kiltu. Bola to spodná časť veľkého kiltu, ktorá bola na bokoch zošitá a v páse upevnená sponou.

Vlna bola najrozšírenejšou surovinou textilného priemyslu v Anglicku až do roku 1760, keď sa na trhu s vlnou začala presadzovať bavlna.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Šéf inšpekcie: Tekutina sa v Hrone šírila ako tlaková vlna, ryby zabíjala v danom momente

Inšpekcia životného prostredia aj polícia ekologickú katastrofu riešia.

Martin Huba: Divadlo Na Korze zrušili za jednu narážku. Dnes je tu devalvácia slova

Na Detskej univerzite Komenského prednášal o kultivovanosti.


Už ste čítali?